Predvolebné spájanie vnemov (glosa)

Autor: Monika Cibulová | 15.3.2019 o 18:57 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  36x

Hovorí sa, že byť študentom je to najkrajšie obdobie v živote človeka. Byť pracujúcim študentom však nie je úplne ideálne

Napríklad sa vám môže stať, že musíte tráviť takmer každý víkend v práci. Do tejto skupiny spadám aj ja a tak v nedeľu mierim do neďalekého bistra (čítaj mestská krčma). Vo väčšine podnikov ľudia o takomto čase pijú kávu, ale v tradičnej nefalšovanej originálnej krčmovej idylke znie prvá objednávka: „daj mi deci borovičky a deci kofoly“. V televízii zapnem predvolebnú diskusiu a spolu so stareckým ódorom môjho jediného zákazníka sledujem dianie. Neskôr sa dovalí ďalší muž, usmieva sa, vypýta si pivečko na raňajky a sadá si ku kamarátovi.

Byť barmanom je vlastne veľmi zvláštne povolanie. Veľakrát si vypočujete aj to, čo ste naozaj nepotrebovali vedieť, ako napríklad koľko obličkových kameňov niekto vymočil alebo čo pomáha na vredy. Pri najmenšom viete každého politický názor. Aj títo dvaja páni sa začnú hádať o voľbách. Prvému sa pozdáva 52-zubý sympatický úsmev jedného kandidáta, druhý zas súhlasí s jeho oponentom, kresťansko-národne založeným postarším pánom. Ako počúvam ich osočovanie jeden druhého počas celej polhodiny, čochvíľa mi to príde ako veľmi au-ten-ti-cká scéna.

Z premýšľania ma vytrhne ďalší muž, ktorý si k nim prisadne. V mojom meste žije veľa Rómov, uhádli by ste, ku ktorému „sympatickému a tolerantnému“ kandidátovi apeluje? Po vypočutí si jeho nenávistného prejavu mu prinesiem účet. „8,50 to bude,“ hovorím. Podáva mi desať eurovú bankovku a ja ho takmer počujem dodať: „nechajte 8,88.“

Niektorí z nešťastných „štamgastov“ majú to šťastie, že im ešte ostali manželky. Keď si jedna z nich príde po muža a všetkých prítomných pri stole poučí o ich správaní a osočovaní jeden druhého premýšľam, či sa mi kandidatúra dostala až príliš do hlavy alebo začína krčma naozaj vyzerať ako predvolebná diskusia na budúceho prezidenta Slovenskej republiky.

Pri zatváraní podniku sa snažím presvedčiť opitého pána, že je čas ísť domov. Ten však nesúhlasí, bez dychu rýchlo mrmle, že ma právo tam byť. „Pán Daň...dajte mi ruku, už stačilo“. Pri zamykaní vidím vykrikovať a vulgárne nadávať na Maďarov jedného opilca a v tom mi napadne, že je ešte dobre, lebo našťastie nekandiduje pán Slopta.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?